pri videách prosím klikajte na ikonku YOUTUBE... ďakujem

Je mi ľúto, Thomas

14. září 2010 v 13:35 | Ivana79zh |  Thomas a...

Chcela som písať niečo veselšie čo sa týka Thomasa, ale život prináša takmer všetko...

...už sa nemusím opakovať tým, že Thomas je mi veľmi sympatický. Hoci tomu nebolo hneď od "začiatku"... ale "získal si ma" svojim vystupovaním, svojim spevom, svojim úsmevom, svojim srdcom a hlavne svojou vernosťou. Thomas a Abbie tvoria nádherný pár.
Teraz už len s úsmevom spomínam na jedného "primitíva", ktorý ma "obvinil" zo "zamilovanosti" na stránke CSS. (tam to bolo omnoho horšie... ale na to nechcem spomínať). Či som do Thomasa zaľúbená?... nie, nie som a to s rukou na srdci. A neviem prečo... pretože ako človek sa mi dostal do srdca, ale úplne inak. Láska to nie je... neviem či je Thomas môj typ... asi nemám také nároky. Jednoducho Thomas patrí k Abbie!


Preto ma veľmi mrzeli články, ktoré vyšli o Thomasovi (najmä v Topkách a ešte aj iných bulvároch). Je pravda, že ja som tieto články brala s veľkou rezervou ... preto som ich nedala do svojho blogu... nepáčil sa mi spôsob "prezentácie" a najmä neodôvodnenej záverečnej bodky + ankety. O tom ako Thomas "musel utiecť z Londýna"... či dostal sa na dno a iné výmysly. Pravdou je to, že Superstar Thomasa vyšla dosť draho... ale nie tak aby to opisovali ako pád. Veď Thomas už má na Slovensku prácu... takže predať londýnsky byt bolo jedno z riešení. Neviem ako je na tom Abbie s financiami, aký to bol byt a vlastne ako je to žiť v Londýne. A rozdelili sa "iba" na chvíľu. Abbie čoskoro bude len tu neďaleko aj keď... neviem aké sú cesty medzi Viedňou a Bratislavou a je pravda, že finančne to bude mať Abbie oveľa lepšie.
Pri tejto príležitosti si spomínam na ich "Pomádu" kde Thomas hral Dannyho a Abbie trápnu Patty :o)
Hm... musím povedať, že sa teším na BoyBand... dúfam, že mi do toho nič nepríde. Len aby kamarátka mala práve vtedy voľno. Veď nie je nič horšie ako ísť na predstavenie (kina alebo divadla) bez niekoho s kým sa môžem podeliť o zážitky.
Celý minulý týždeň som sa tešila... najmä po štvrtkovom REFLEXe. Konečne som videla Thomasa... šťastného, z novým image (ktorý mu fakt sekne), a s informáciami, ktoré vyvrátili "hlúpe" články.
A ešte to bolo nedeľňajšie "Na streche"... dokrútky z muzikálu - ten teda bude "... vezmi si tento šál na znak našej lásky... keď uvidím ako ťa iná bozkáva... zabijem ju..." a potom tanec... wau.
Potom aj rozprávanie o Jánovi Pavlovi II,
o rodine o láske. Toto bol Thomas, ktorého "zbožňujem". Tie jeho "iskričky" v očiach, jeho šťastie ako rozprával o "svojom sne".
Aj keď predtým ma "zamrazilo" keď Oľga spomínala... niekto Thomasa "opustil". Musím povedať, že som mala menšie mindráky... ale keďže bol taký šťastný počas celého rozhovoru... tak ma to prešlo. To najväčšie zamrazenie bolo až po skončení. Toto doplnila Oľga úplne na záver... nebolo to celkom v čase rozhovoru. Bolo to minulý týždeň. Preto sa Thomas "neozýval"
Musím povedať, že ma to "úplne" dostalo
Už počas Superstar Thomas v internetovom rozhovore spomínal svoju sestru. Vtedy som videla ako "dojímavo" o nej hovorí. Nebol s tých, ktorý by chcel skrývať svojho súrodenca s postihnutím. Hmmm... ja nemôžem ísť do jeho myšlienkových pochodov a ani neviem čo s tým dievčaťom bolo (vtedy)... Ja osobne som pracovala s deťmi s handicapom, takže mne to nebolo celkom cudzie. Ale až teraz pri nejakých tých fotkách zo súkromia som zistila, ako na tom naozaj bola.
Ja som v živote už prišla o pár blízkych a každého smrť som prežívala inak. Tak najskôr to bol môj milovaný dedo (mala som vtedy len 9 rokov) mnohé veci som vtedy nechápala.. ale vedela som čo je to "smrť". Krátko na to o necelé tri mesiace som prišla aj o babku. Tu ostalo niečo "nevypovedané". Mala som mojej mame povedať, že sa s ňou babka chcela rozprávať, ale "zabudla som" a babka zomrela , pretože jej nemal kto pomôcť.
Ďalší odchod.... tak ten bol o dva roky neskôr môj bratranec. Nie, my sme si neboli až taký blízky, ale to ako zomrel ma rozhodilo. Zomrel dva dni po ťažkej nehode na motorke. Vracal sa s Radvanského jarmoku spolu s kamarátom a havarovali. Neviem aká bola príčina... rozpráva sa, že sa zrazili s inou motorkou... no neviem. Jedno je isté kamarát, ktorý išiel s ním dopadol oveľa lepšie. Keďže po havárii mohol hovoriť tak ho zachránili. Bratranec skončil s ťažkým poranením mozgu a pľúc v jarku. Ja neviem... tu sa asi zhodujem s Thomasom... pre môjho bratranca bola smrť "vykúpením". Ďalšiu stratu som ale niesla veľmi ťažko. Áno bol to môj otec. Umrel mi pred očami a ja som mu nedokázala pomôcť. Ba čo viac, dlhé roky som to "dusila" v sebe. Pocit viny z "nenávistných slov" z pocitu "urazenosti". Nikto to však odo mňa nechcel počúvať a ja som v tichosti trpela svojou "vinou". Rozhovorila som sa až keď sa niečo podobné stalo mojej kamarátke. No a potom mi pomohli "priatelia", ktorým som sa mohla "vyžalovať". Posledné "rodinné" úmrtie ... bola moja starká. Už som ju spomínala. Bola to až príliš bigotná žena, niekedy až príliš rázna. Napriek tomu sme ju mali radi. Keď bola pri "sile" bolo všetko v poriadku. Ale staroba, demencia, silná astma urobili svoje. Už párkrát to predtým vyzeralo, že o ňu prídeme. Ale vždy sa z toho dostala. No pár týždňov pred Vianocami to už nevyzeralo dobre. Po príchode z nemocnice domov... bez vybalenia sme museli volať opäť záchranku. Sanitka odišla a to bolo poslednýkrát čo sme videli starkú živú. Na druhý deň sme mali v schránke len telegram "o úmrtí"
Na starkinu smrť sme boli pripravení. Preto sme to vzali úplne normálne. Samozrejme, že nás to "dostalo", ale keďže bola silno "veriaca" utešovali sme sa, že teraz je jej už lepšie.
No... nechcela som sem dávať články z bulvárnych novín... pretože smrť Thomasovej sestričky použili ako titulku. Jediné čomu môžem uveriť je "Bolo hrozné, keď sme si uvedomili, že Miška zomrela, ale na druhej strane, aspoň už bude mať konečne pokoj, pretože posledné roky naozaj veľmi trpela,"
Michaela bola pri narodení priškrtená pupočnou šnúrou a v dôsledku nedostatočne okysličeného mozgu jej podľa Thomasa odumrelo množstvo mozgových buniek. Preto vôbec nerozprávala, ani nechodila a pohybovala sa jedine na invalidnom vozíku. Sympatický Thomas Puskailer sa počas Česko Slovenskej SuperStar k postihnutej sestre Michaele nielenže priznal, ale dokonca jej venoval aj semifinálovú pieseň.
"Je to moja jediná sestra a ja ju úprimne milujem. Keď som bol v puberte, veľmi mi chýbalo, že som sa s ňou nemohol rozprávať o babách a hovoriť o veciach, na ktoré sa nechceš pýtať rodičov," vyznal sa z lásky k sestre spevák
"Posledných desať rokov mala každé dva mesiace zápal pľúc a brala 24 druhov rôznych antibiotík. Dýchala už len pomocou prístrojov," spomína na utrpenie svoje sestry . "Zomrela v stredu 10. marca. Pohreb bol túto sobotu v Holandsku," dodal zronený Puskailer, ktorý pre Michaelle napísal aj báseň.
Už sa len bojím toho ako to vezmú ľudia... ja viem, že teraz má právo na smútok, ale ľudia a hlavne šoubiznis ho chcú veselého. Tak... ja len dúfam, že to rýchlo prebolí. Miške je v nebi určite lepšie.

Thomas cítim s tebou

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.