pri videách prosím klikajte na ikonku YOUTUBE... ďakujem

Moja cesta na BoyBand

15. září 2010 v 15:15 | Ivana79zh |  Thomas a...



Tak hneď na začiatok... tu boli lístky. Našťastie mám kamarátku pracujúcu v Bratislave, takže s nimi nebol problém... ale dlho ma "naťahovala". Ani za nič mi nechcela povedať kde budem sedieť... vraj sa mám nechať prekvapiť. Tak som už nenaliehala. Škoda, že ona nemohla ísť so mnou... mala pracovné povinnosti no a mne sa nechcelo čakať do ďalších víkendov.
(ale na to ďalšie si počkám, aby som mohla ísť aj s ňou) - to už predbieham.
A predbehnem ešte viac... nepáčila sa mi istá kritika muzikálu, aj keď každý nemusí mať rovnaký názor. Ale trocha ma prekvapil spôsob písania dotyčnej kritičky. Písala to tak, akoby sa vlastne na ten muzikál ani nepozerala. Alebo ak tam aj bola, tak to "nepochopila" Nepochopila to čo bolo jasné hneď od začiatku.
No vrátim sa na začiatok. Moja cesta do Bratislavy v deň predpremiéry...
... veľmi som chcela na ňu ísť... lebo materiál o BoyBande bol veľmi zaujímavý. Či už to bol samotný kasting, ale aj zaujímavé videoblogy a hlavne Thomas. Človek, ktorý je momentálne pre mňa spevákom, tanečníkom č. 1. Už som o tom písala, prečo je to tak 
http//moj-blog-carpe-diem-dva.blog.cz/1001/preco-mam-rada-thomasa-puskailera 
no a nezmenilo sa to ani po niekoľkých mesiacoch (to som veľmi prekvapená, pretože fanúšikovstvo u "ostatných" u mňa nevydržalo až tak dlho - vypočujem si ale nič viac)
Thomasove skladby (zatiaľ tie prístupné) mám vo svojom MP3 prehrávači - sú to všetko veci zo SuperStar + Silvester. Tie ostatné si sledujem na jeho adrese či na youtube... a páčia sa mi. Nemôžem sa dočkať CD...
Aj z BoyBandu mám stiahnuté piesne... tie oficiálne, ktoré boli použité na kastingu na Novej Scéne (neviem kým sú prespievané). Už keď som ich prvýkrát počula... tak som si hovorila noooo. Everybody, Angels, The easy way. A ďalej tu boli zaujímavé fotografie či už s tigrom, psom alebo kravami. Tomu poslednému som veľmi nerozumela až do chvíle kým som nevidela muzikál.
V piatok na obed som konečne "dostala" môj vytúžený lístok.
A už bolo "vymaľované". Na začiatku som sa toho "miesta" trochu "obávala" počas predstavenia sa to stratilo.
Keďže pochádzam z malého mesta na strednom Slovensku... Bratislava je pre mňa dosť ďaleko. A teda aj dosť draho ma vyšla cesta. Preto som chcela "využiť" príjemné s užitočným. A tým bola návšteva mojej tety + všetko čo ma zaujíma... návšteva múzeí... či nového nákupného centra (tak toto ma zaujímalo len z hľadiska architektúry a zvláštneho prepojenia vody a stropu)

Kamarátka mi ukázala ako sa najlepšie dostanem k divadlu...
a teda okolo 12 tej v piatok sme boli v blízkosti Novej Scény. Aj sme vošli dnu, ale iba k pokladni. To len preto aby som vedela čo a ako. Ja som bola v divadle predtým naposledy so školu a aj to bolo iba z donútenia. Ale v Bratislave som bola v divadle úplne prvýkrát. A na koncerty tiež veľmi nechodím... tiež som to spomínala... http://moj-blog-carpe-diem-dva.blog.cz/1001/jacanie-kedysi-a-dnes
Musím povedať, že cez Obchodnú som v piatok a sobotu chodila dosť často no a toto mi ušlo...
škoda.
mohlo to byť zaujímavé.
V sobotu som podvečer tŕpla... bola predsa prvá premiéra a už som mala nejaké tie "referencie" o BoyBande. Možno aj preto, že som večer videla záver Miss v piatok.

Aj keď chlapcov ukázali iba na chvíľu, mala som veľmi dobrý pocit. Tá pieseň z BSB bola v ich podaní veľmi pekná. A Thomasov part sa mi páčil najviac. Ako vždy...
...a prišla nedeľa...
Celý deň sa mi len tak vliekol, tie hodiny a minúty akoby trvali raz toľko. Potrebovala som preto "zabiť čas" ísť niekam, kde by sa tie "hodiny do..." stratili. Ale musím povedať, že nervozita s prichádzajúcim večerom sa u mňa stupňovala.
Keďže ako som už spomínala ja som mimobratislavská... viac malomestská... mám dosť problém z veľkomestami (aj keď po istých skúsenostiach tam Bratislavu nezaraďujem). Pre mňa je to skôr stádovité ponáhľanie sa z miesta na miesto. A hlavne používanie MHD a áut aj na malé vzdialenosti. V tomto sa mi naozaj zdá Bratislava až príliš "pohodlná". Ja som "dieťa z hôr" takže pre mňa nie je nič ďaleko, vysoko. Ale existuje tu istý "štýl", ktorý prezrádza kto je "domorodec" a kto ako napríklad ja turista. Tuto použijem slová môjho priateľa "...ešte potrebujem príručku Sedliak v meste... a môžem vyraziť"
Tak tu som odbočila až príliš... tak sa vrátim. Podvečer som bola v nákupnom centre Eurovea.. ale necítila som sa tam príliš "komfortne". Stále som mala taký nutkavý pocit rýchlo odísť pred divadlo. Domáci mi spomínali ešte oveľa kratšiu cestu k Novej Scéne a aj o čase, ktorý tam strávim pred divadlom. Ale ja som ju nechcela využiť. Radšej som chcela ísť po trase, ktorú som už mala "prechodenú"
Ale už pred divadlom som zistila svoj "prehrešok" voči správnemu kultúrnemu podujatiu... išla som sama. A to som "pocítila" hneď pri vstupe do vestibulu. Len pre info... nešla som medzi prvými, radšej som išla za nejakou skupinkou... Ale boli sme tam skoro, ešte neotvárali takže mnohé zo "skupiniek" sa medzi sebou rozprávali. A to ma štvalo... ja som tam len ticho stála a snažila sa "nepočúvať" čo bol ale veľmi veľký problém. Nahneval ma tam jeden človek, ktorý si to tam podľa jeho slov išiel "pretrpieť"... Tie slová som si vzala osobne... tak na čo sa tam teda "dotrepal" ak ho to nezaujíma. Len preto aby svojimi polohlasnými hláškami znechutil tých, ktorí tam išli z "určitých" dôvodov ... ako napríklad ja.
A stále som mala pocit, že uráža práve Thomasa čo sa ma hlboko dotýka.
Ešte som mala aj taký pocit, že som tam ako "šedá myš"... bez makeupu a výrazného oblečenia... taká aká som aj v bežnom živote.
No a už pri "vstupe" a následnom usadení sa to zo mňa všetko odpadlo. A to som bola prekvapená sama sebou, lebo som sa poznala. Mám dobré triky na zvládnutie samej seba.
Keď som sa usadila... dlho ešte trvalo kým sa divadlo zaplnilo. A to mi bolo trocha trápne... práve preto, že som tam nemala nikoho s kým by som mohla "vyplniť" čas čakania. Obzerala som sa, kto to asi príde posadiť sa ku mne... no a potom som zamrzla. Ten spomínaný človek... ktorý mi už na začiatku "znechutil" vstup do divadla si to zamieril rovno do môjho radu. Ale trochu ma upokojilo to, že skôr išla jeho partnerka, takže žiadne "otváranie nožíka vo vrecku" sa nekonalo. A na druhej strane vedľa mňa sa posadili podľa všetkého nejaké Talianky (to som zistila počas toho ako sa spolu rozprávali)
No a potom.... svetlo sa stlmilo a....

...na scénu vybehlo päť chlapcov... BoyBand FREEDOM
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 mikimaus mikimaus | 3. února 2011 v 14:35 | Reagovat

:D  :D  :D  :D  :D  :D  :D  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.